Veľké pátranie! - vyhodnotenie

28.03.2011

Vyhodnotenie Veľkého pátrania po pôvode záhadného symbolu.

 

Mesiac sa stretol s mesiacom, spln s novom, nov so splnom a spln opäť s novom. A preto je čas vyhodnotiť Veľké pátranie .

Vedeli sme, že táto téma nie je nijako jednoduchá, je priam zložitá. Napriek tomu prišlo niekoľko teórii, ktoré nevieme potvrdiť, ani vyvrátiť. Po dlhom zasadaní odbornej komisie, zloženej z popredných kompótológov sme sa rozhodli oceniť štyri vedecké práce. Uvedené sú v poradí, v akom prišli do Akadémie Pavied a citujeme ich samozrejme v plnom znení. Všetci vedci a bádatelia budú ocenení organickým tričkom Kompót podľa vlastného výberu. Ďakujeme za príspevky na oltár vedy a k oceneniam grantových rozmerov blahoželáme!

1)Jozef Kuric 

Táto symbolika môže potvrdzovať prítomnosť jednej eklektickej náboženskej sekty na našom území. Išlo o mesianistické náboženské spoločenstvo, ktorého členovia tvrdili, že sú potomkami indoeurópskych bohov, očakávali príchod spasiteľa fešáka Krišnusa a hlásali, že kolískou ich kultúry je antické Grécko a India, ktoré mali vraj čulé vzájomné kontakty už 10 000 rokov pred Kristom. Kult sa vyznačoval bohatou symbolikou, ktorá mala svoj pôvod v gréckej aj indickej mytológii.
Morský koník - pomerne zložitý a rozmanitý symbol, pretože hoci ide o malé krehké stvorenie, bol atribútom boha Poseidona a bol považovaný za symbol moci a sily. Keďže tento tvor obľubuje iba čistú vodu, je aj symbolom mravnej, telesnej a duchovnej čistoty. Zároveň je symbolom vytrvalosti.
Hrebeň - symbol pochádza zase z opačnej strany sveta z Indie, ale v podstate má rovnaké atribúty ako morský koník, preto sa často zobrazujú spoločne, alebo jeden symbol nahrádza druhý. Dodnes je zachovaný v sikhskej tradícii v Indii, keď sikhský muži musia nosiť drevený hrebeň, ktorý predstavuje symbol čistoty tela i duše. 
Dôkazom prítomnosti tejto sekty na našom území v minulosti je aj zvyk niektorých slovenských mužov nosiť v zadnom vrecku nohavíc umelohmotné hrebene. Ide o mužov, ktorí dbajú o svoju mravnú a duchovnú čistotu a sú pravdepodobne potomkami stratenej sekty.  

----------------------------

2)Lubomir Panak 

predmet na vyobrazeni sice pripomina hreben. avsak je to mylna intepretacia. dotycny predmet je totiz zmetak. v spojeni s poharom v popredi tricka dava jasny zmysel. podla historickych zdrojov uvedenych v kronike prihod vesleho rozka, je totiz jasne ze rozok sa v detstve velmi rad mrvil. tento zlozvyk sa preniesol do jeho dospelych rokov. rozok si rad uzival zivota co malo za nasledky ze z miestnej putiky ho nevedel vytiahnut ani par morskych konov. co vsak nieslo za nasledok ze mily rozok sa uplne rozdrobil. a prave tu treba hladat zmysl zmetaku a pohara. bola to totiz jedina moznost ako dostat rozok domov pekne zmetakom do pohara ulozit a dopravit do pokoja domova.  

----------------------------   

3) Jozef Pátek , advokát

Vážení,

vo Vami vyhlásenej súťaži nejde o žiadnu záhadu. Iba o našu príslovečnú národnú nepamätlivosť.

Totiž o tom, čo ste objavili a vám spávať nedá, naposledy písaliPešťbudínske vedomosti! Všimnite si, ani nie Národnie noviny, ako by sa patrilo (aké symptomatické). A aj to iba raz (sic!) - a síce 19. marca 1861. Netreba zdôrazňovať, všetci vieme: išlo o prvé číslo prvého ročníka Pešťbudínskych vedomostí. Potom sa ku svojej prihodi už nikdy nevrátili, kvôli silnému tlaku skupiny znepokojených slovenských intelektuálov (pre ich neprehľadné vzťahy nie je možné určiť pôvodcu idey).

Bohužiaľ, história sa vyvinula tak, že  neskôr, keď bola"Matica slovenská riešením uh. kr. ministra dto 6. apríla pod č. 125 zatvorená", ako o tom týmito smutnými slovami informovali Národnie noviny z utorka  trinásteho (sic!) apríla 1875 na titulke (viď č. 42, ročník VI.), príslušná novinová strana Pešťbudínskych vedomostí, ktorá obsahovala dôkladné vysvetlenie, bola z jediného archívneho exemplára Matice slovenskej vytrhnutá - a neskôr na nerozoznanie nahradená textom-pamfletom Jána Francisciho a Štefana M. Daxnera (nazvaným Program), avšak, treba dodať, proti ich vôli. Veď sa aj Francisci vo svojej z lej, no správnej predtuche, už okolo roku 1870 utiahol do ústrania v Martine (ako predseda Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku - čo nie je náhoda, ako uvidíme, ale znovu symbolika!), pričom Štefan M. Daxner v roku 1892 dokonca zomrel!!!

O čom teda písali Pešťbudínske vedomosti v súvislosti so starobylou freskou? Veď práve! Vie sa dosť, ale nie všetko. Pamätníkov odvtedy ubudlo.

Určite vieme, že išlo o editorial. (Mimochodom, odvtedy sa začali písať dejiny vrúcnej nechute k editorialom v slovenských novinách.) Ďalej vieme, že text identifikoval čosi, čo na starobylej freske pripomína hrebeň - a síce, že ono je to skutočne - hrebeň! Ešte vieme, že podobné fresky sa v prvej polovici 19. storočia začali objavovať roztrúsené na miestach, ktoré sa riadením Osudu stali kľúčovými punktami národného kultúrno-politického obrodenia na našom území.

Výskum tohto zvláštneho javu, ktorý sa spočiatku javil ako Božie znamenie (výskum bol realizovaný umnou mixážou metódy archeológie, metódy oral history a metódy pozorovaním voľným okom z perspektívy chodca), priviedol bádateľov (zväčša išlo o pekárov, ktorí hneď ráno predali všetky teplé rožky a celý deň nemali čo robiť) k záveru, že autorom fresky bol prvý Starý Slovák. (Vo vtedajšom telefónnom zoznam bol uvádzaný ako Slovák Starý, pretože Slovák bolo jeho priezvisko, Starý jeho krstné meno; hoci "starý" bola pravdepodobnejšie skôr prezývka, ktorá sa rovnako populárna ako označenie Slovák zachovala na našom území dodnes tiež v hojnom počte.)

Pôvodný text editorialuPešťbudínskych vedomostí rekonštruoval, že onen prvý Slovák Starý si freskou splnil úlohu akéhosi slovenského Proroka (pretože žiaden iný Slovák v tom čase nežil, zrejme si tým krátil dlhú chvíľu), a hrebeň na freske, ktorú maľoval, kade chodil, bol dômyselne ukrytým symbolom. V skutočnosti najdôležitejším z celej tej omaľovánky, pretože predstavoval kľúč k jej čítaniu. Áno, žiaľ, nerád vám spôsobujem bôľ, ale dôležitejším ako tričko či koníky, ktoré predstavovali len triviálny kontext. Tričko ako charakteristický odev potulujúcich sa intelektuálov. Koníky ako neskorší symbol nesvornosti "jeden čihi, druhý hota" (v historických časoch Starého Slováka to boli prirodzene morské koníky). No a rožky bol odkaz pekárom, že to budú oni, čo rozlúštia symboliku fresky - ako sa naozaj stalo.

A čo hrebeň? Ten symbolizoval príchod na svet iného dôležitého Slováka (to keď ich už bolo za vrece maku) - a síce Hrebendu. Mateja.

Treba uviesť, že od prvého Slováka Starého sa okrem tejto jedinej fresky nedochovalo nič, takže je ťažké po desaťtisícich rokoch čokoľvek o jeho náture adjustovať. Nevieme teda, či to bol len jeho temperament, alebo dôkladné západné vzdelanie, alebo nízka zlomyseľnosť. Každopádne tento symbol od Slováka Starého predurčoval nádej i prekliatie.

Ako totiž vieme, Matej Hrebenda bol kontroverzná postava, a Hrebendovci vôbec problémová rodina. Otec Mateja Hrebendu (dedo Mateja Hrebendu sa ešte volal Hrebeň, ale neznášal ten sprostý zvyk: mladí vtedy nosili hrebene na zábavy zasunuté vo vysokých kožených čižmách, takže sa premenoval) mal vraj mnoho chýb. Medzi najvýznamnejšiu patrilo to, že nevydržal v žiadnom povolaní. Celkovo bol dosť nestály. Inak však životaschopný: žobraním sa dožil pekného veku 80 rokov. To však nebolo nič oproti jeho synovi, freskou predurčenému.

 

Samotný Matej Hrebenda, na ktorého už potom priamo odkazuje freska, bol typickým (veď Slovákom Starým predurčeným) predstaviteľom našej väčšinovej intelektuálnej autority. Posúďme, v čom sa preslávil. Kultúrny človek: sám písal verše odmalička, no nikdy nie ktovieakej kvality, ani podľa vtedajších kritérií. Túlajúc sa územím (áno, väčšinou v tričku) nútil ostatných ľudí, zvlášť Slovákov, veľa čítať, hoci  on sám vlastne vôbec nemohol veľa čítať, nakoľko trpel zrakovou vadou. O jeho druhom manželskom zväzku s Annou Choljavou, s ktorou strávil záver života, niektorá z "wiki" uvádza, že "boli postihnutí a žobráci", takže to asi môžeme považovať za autentický obrázok zo skutočného zákulisia rodiny Hrebendovcov.

Pochopiteľne, že tieto fakty nešli slovenským buditeľom dole krkom tak chutne ako teplé rožky, ba ich z nich aj zdúvalo. Uvedomovali si, aké trudné predurčenie by v tom videl každý ďalší Slovák, ktorý by mienil zušľachťovať ľud, čoho sa stihol stať Hrebenda v slovenskom povedomí symbolom skôr, než pekári teplých rožkov odhalili túto besnú kliatbu. PretoPešťbudínske vedomosti sfalšovali - a niekoľko zvyšných murárov, ktorí nestihli budovateľský vlak do Pešti, poslali zničiť či aspoň zatrieť všetky fresky, ktorých Slovák Starý zanechal po krajine hojne (presný počet vtedy neuviedli ani Pešťbudínske vedomosti).

Z toho je teda zrejmé, že hrebeň na vami nájdenej freske nie je žiadna záhada hodná súťaže. Nerobte z toho marketingovú drámu. Buďte naopak pokorní, pretože freska znamená nič viac a nič menej, iba že ste priamymi pokračovateľmi národno-buditeľských punktov, čo po neodvratnom finančnom krachu Matice slovenskej činí z Kompótu posledný národný vzdeláco-buditeľský nerv. (O čom svedčí fakt, že Slovák prezývaný Starý, aby nedošlo k omylu, do fresky expressis verbis vpísal "Kompot".)

Na nič vás nechcem nahovárať, pretože kým dosiaľ išlo o fakty, nasledujúce už patrí do sféry mýtov. Slovák Starý vraj ukrýval pod fresky posolstvo o vyslobodení spod kliatby (čosi ako slovenský národný grál). Ale vravím, isté to nie je - a museli by ste fresku zničiť. Proste sa budete musieť rozhodnúť. Ponechať si brand - a ďalej činiť marketing, aj z tej fresky. Alebo dláto do ruky - a poďho k pravde.

 


Ak vás však zaujíma môj názor, tak práve táto fundamentálne dilema je podľa môjho osobného názoru tým podstatným skrytým posolstvom Starého Slováka, a rozhodnete ju práve vy, Kompót, raz a navždy, pre všetkých Slovákov. Držím Vám palce. Držme si palce.
 
S úctou
 
Jozef Pátek
advokát    

---------------------------- 

Matej Michlík Je predsa jasné, že ste sa skutočne nemýlili! A nehovorte že to neviete. Analógia s potrhanými džínsami L+S je predsa nekompletná bez hrebeňa v pravom zadnom vrecku! Prečo myslíte že po džínsoch boli v Tuzexe najžiadanejším podpultovým tovarom západonemecké hrebene, tzv. frish-hrivne???