Plán: (Stakčín) Čierna nad Tisou > Bratislava našupu.

22. október 2019

nasupu

Nápad podujať sa na túto jazdu vznikol v mojej hlave minulý rok, keď som sa pokúsil dať trasu naraz sám. Kvôli niekoľkým taktickým a plánovacím chybám sa mi to nepodarilo a trasu som absolvoval za 2 dni (250 km + 287 km) s prespaním u krstnej mamy v Hnúšti.

Odvtedy som o tom viacerým cyklokamošom hovoril a nakoniec sme sa našli piati šialenci: Wanda, Benjamín, Ondrík, Šimon a ja. Päť je odvážny počet (pôvodne som plánoval ideálne 2-4), avšak s každým z nich som dlhšie jazdy či bikepacking absolvoval a vedel som, čo čakať. Za ideálnych podmienok to má šancu dať každý z nás.

Zloženie skupiny na dlhé a náročné jazdy je veľmi kritické: tempo, nálady, návyky, rešpekt, často tupý humor podporený únavou. Ak to nesadne, vie to byť utrpenie.
Ak do cieľa dorazí jeden, dvaja z nás, budeme to považovať za úspech.

Nikto z nás predtým nedal naraz viac než 300 km, s výnimkou Wandy a Benjamína (360 km) asi mesiac pred našim pokusom na Tour de Felvidek, podobne šialenom preteku organizovanom Šuhajmi a Prvou bratislavskou alleycatovou.

Dátum pripadol na predposledný augustový vikend. Po zistení len pár dní pred akciou, že na trati Košice - Trebišov je vlaková výluka, a do náhradného autobusu nám bajky nevezmú, mi (najprv poriadny stres) napadá iná alternatíva: vyraziť namiesto Stakčína z Čiernej nad Tisou.

Naplánovaná trasa je podobná, asi o 15 km kratšia a približne 1000 m menej stúpania. Strava route planner odhaduje 503 km/4300 m s ideálnym rozložením: len štyri dlhšie a prudšie stúpania a všetky počas prvých 200 km, keď ešte budeme mať energiu a za svetla prvého dňa, nasledované neuveriteľne dlhým klesaním v podstate až do cieľa (+ pár menších kopcov v okolí Nitry).

Trasa je sľubná. Z východoslovenských nížin nás zavedie na asi 40 km do Maďarska, odtiaľ naspäť na Slovensko a cez Sorošku a Dobšinský kopec (najzásadnejšie stúpania), okolo Slovenského raja, pomedzi Muránsku planinu a Nízke tatry, vinúc sa okolo Hronu a cez nitrianske pahorkatiny a Západoslovenskú nížinu do Bratislavy. Časovo to odhadujem na 30 hodín, z čoho približne 20 strávime jazdením (priemerka pohodových 25 km/h) a 10 prestávkami - prevažne low-cost stravovaním v potravinách, reštauráciách a pumpách (káva, kola, tyčinky, záchod a najmä často štedré otváracie hodiny > to bude kritické najmä počas noci).

Predpoveď vyzerá tiež sľubne, vecí berieme minimum - každý je zbalený len do framebagu (okrem Benjamína s Wandou - tí sú zbalení spoločne v Benjamínovom saddle bagu) : tenká bunda do dažďa/proti vetru a nočnému chladu (predpovede hlásia na noc okolo 18-20°C), arm a niektorí aj leg warmers, návleky na tretry (dážď?), svetlá, powerbank, káble, pár snackov, spork.
Pôvodne zvažovanú páperku (najmä na nočné pauzy) nechávam doma.

Stretávame sa na Hlavnej stanici v piatok večer, 22:48 odchádza vlak.
Doma zisťujem, že mám defekt na prednom kolese, bajk na stanicu tlačím. Našťastie mám časovú rezervu a bývam blízko.

Vo vlaku máme najprv problém zamknúť bajky. Máme k dispozícii asi 1m dlhý tenký cable lock, ktorý nezamkne všetky, keď visia na klasických hákoch. Ukladáme ich teda čo najhustejšie na seba v chodbičke, zamykáme a rozhodujeme sa veriť v dobro ľudstva a spolupasažierov. Ak sa chceme aspoň trochu vyspať, nemáme na výber. V Trnave prebiehame do lôžkového vozňa, do ktorého sa cez vlak nedá dostať pretože dvere medzi vozňami sú zamknuté. Rýchlo sa vyzliekame a ukladáme spať. Do príchodu do Košíc máme necelých 5 hodín.
Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0001

V noci každý bojuje s pokusom o spánok po svojom. S otvoreným oknom je v 6 lôžkovom kupé mega hluk a nedá sa spať. So zatvoreným je neznesiteľné dusno a nedá sa spať. Okno celú noc na striedačku niekto zatvára a otvára.
Príchod do Košíc pred šiestou ráno, prestupujeme na osobák do Čiernej nad Tisou, ja vo vlaku opravujem defekt, a rýchlo ešte na hodinu cesty zaspávame.
Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.2Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu10


Príchod do Čiernej nad Tisou okolo siedmej ráno, obzeráme peknú socíkovskú budovu stanice (klasika, zastal čas), nakupujeme v lokál potravinách, raňajkujeme na schodoch pred nimi a preberáme ako sa kto vyspal. Takmer všetci málo a zle.Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0004Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0006

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu7

Nie najlepší začiatok, ale sme pomerne čerství. Dojedáme, vraciame sa na stanicu (káva z automatu, záchod), nasadáme a tesne pred 8:00 vyrážame. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0008

Prvé kilometre sú super, príjemná teplota, rovina, len slabý protivietor zo severu, takmer žiadne autá. Ide to celkom rýchlo, po necelých 40 km vchádzame do Maďarska, kde dávame v malej dedine prvú pauzu v krčme. Káva, kola, naberáme vodu, do dresu dávame banány z potravín vedľa. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0009Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0012 

Pokračujeme. Absolvujeme prvé menšie stúpanie (do 200 m) v tieni stromov. Tieň je super, čas pokročil a začína dosť piecť. Z kopca sa pred nami otvára pohľad na juh východného Slovenska: od Košíc na východe až po Zádielsku tiesňavu na západe. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu14

Spájame sa s kamarátmi, ktorí sú náhodou vo Veľkej Ide, mierne upravujeme trasu a dávame s nimi rýchly radler v lokál krčme (+ cukríky, kola, záchody, voda). Rozhodujeme sa, že obed dáme v Rožňave, po prechode Sorošky.Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0013

Pokračujeme ďalej dosť rušnou cestou medzi Moldavou nad Bodvou smerom na Sorošku. Áut je veľa, je to južný hlavný ťah, no krajnica extrémne štedrá.Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu9

Mierime na západ, vietor stále zo severovýchodu, miestami aj do chrbta, ide sa dobre. Pod Soroškou ďalšia rýchla pauza na pumpe: kola, voda a šup hore. Tu Šimon prvýkrát spomína, že má pocit, že je dosť prehriaty.

Sú približne tri hodiny popoludní, teplota 34+°C, Soroška je z juhu otvorená, väčšinu stúpania na nás praží slnko, leje sa z nás. Vyššie, v tieni stromov, oáza. Do motorestu v sedle prichádzam prvý, na lavičke čakám ostatných, postupne sa zbierame. Všetci sú mega prehriati, Šimon aj Ondrík máčajú hlavy pod ľadovú vodu, Šimon sa obáva úpalu, a teda problémov.

Pokračujeme zjazdom dole, popod Krásnu hôrku do Rožňavy, na námestí nájdeme reštiku (nevyzerá dobre, ale je nám to vlastne jedno) a objednávame 5x vyprážaný syr a nejaké polievky. Jeme necelú hodinu. V cukrárni oproti dávame zákusky, zmrzlinu, kávu, a rýchly nákup v potravinách na noc. Čas pokročil, je okolo 16tej hodiny a uvedomujeme si, že do Brezna prídeme už po zatvorení obchodov a reštaurácií. Pôvodne sme chceli večerať tam, ale zrejme to nestihneme.

Tu prvýkrát kupujeme extramineralizovanú minerálku a prelievame do bidonov, je to super! Šimon začína plánovať ústup, je prehriaty a unavený. Spojenia sú však dosť zlé a musí to s nami dať cez Dobšinský kopec, a potom ešte sám cez Vernár do Popradu, odkiaľ môže ísť nočným vlakom.
Pokračujeme ďalej trasou, ktorú sme dali pář týždňov dozadu autom v rámci gemerského roadtripu po stopách Čiernych dier: Betliar, Gočovo, Huta Etelka, Dobšiná.

Teplota podvečer klesá, v doline je vlhko, tak hodinu-dve dozadu zrejme pršalo. Za Dobšinou začína jediný väčší climb celej trasy, Dobšinský kopec. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu11Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu22

Hovorím si, že by som to nemal hrotiť, ešte máme 300+ km do cieľa, ale ide sa mi veľmi dobre a na toto stúpanie som sa fakt tešil. Snáď ma teda neodrovná, a v rámci možností idem dosť na hrane. Hore vychádzam opäť prvý a s nádherným výhľadom na Dedinky a Palcmanskú mašu (my favourite place on Earth <3 ) čakám ostatných pod prístreškom v sedle. Z lesov stúpa para, je tesne pred súmrakom, celé nádherné.

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0017Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu25
Máme za sebou 200 km a všetky relevantné stúpania a ja sa cítim, akoby sme prešli len pár desiatok kilometrov a ešte len začali. Aj vďaka šetreniu sa cez deň a poctivému dopĺňaniu energie. Uvedomujem si, že som sa za leto dostal do dobrej formy, a ak to mám niekedy šancu dať, je to práve teraz - všetko mi/nám hrá do kariet.

Toto je inak mentálne dosť zaujímavý moment. Celý trip beriem ako skupinový, ale rovnako aj individuálny boj, a tu sa to vo mne prvýkrát rozpája - začínam si uvedomovať, že predsalen sme tu každý za seba, a čo ak sa ostatní odpoja? Dám to aj sám? Ak, tak snáď až po noci, inak by to bolo kritické. Každopádne, najviac dúfam, že to dáme všetci spolu, a premýšľam o tom zbytočne.

V sedle obliekame bundy a zapíname svetlá, stmieva sa a zjazd bude chladný a vlhký.

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu4Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0018

Ja sa po 200 m vraciam hore po mobil, ktorý sa mi nabíjal vo framebagu, išiel som zbytočne. Nevadí, mohol som sa poň vracať úplne zdola, všakže. Zjazd teda absolvujem sám. Kúsok za Dobšinskou ľadovou jaskyňou dobieham ostatných, míňame nejaký salaš, stmieva sa.

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0019Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu17

Už zatvárajú, ale ideme si aspoň na wc nabrať vodu. Počas tejto akcie sa Šimon pýta na prespanie, a za cca 20 eur môže prespať aj s večerou a raňajkami. Dosť luxus a nemusí sám potme absolvovať Vernár - odpája sa. Trochu mu závidím pocit, keď sa v tejto kráse ráno prebudí. Ďakujeme si, lúčime sa, my pokračujeme ďalej. Menší kopec už v úplnej tme do sedla nad Telgártom. Odtiaľto začína vyše 150 km (seriózne) zjazd cez horehronie. Úplne hore je to celkom challenge, v tme a v rýchlosti dobre nevidno diery v ceste, je to dosť aj o (slepej?) viere. Ide sa však skvelo. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu2

Nočného úseku sa bojím, okrem iného najviac preto, že je sobota a uvedomujem si, že (nielen) tu na strednom Slovensku sedí v každom aute potenciálny opitý šofér vracajúci sa z lokál disko. Treba byť extrémne obozretný, a opäť trochu (slepej) dôvery. Áut našťastie nie je veľa, dokonca viacero z nich je policajných - asi vedia. Trielime cez horehronské dediny Pohorelá, Heľpa, Bacúch.

V Závadke nad Hronom dávame rýchlu pauzu v krásnej lokál krčme (opäť zastal čas) a zisťujeme, že v Beňuši je pizzeria otvorená do 22:00. Voláme, objednávame 4 pizze a trielime tam, nech ich nemusíme jesť vonku. Každá dlhšia pauza vonku je už náročná : je vlhko a zima, človek rýchlo vychladne. Stíhame pizzu vnútri, dokonca si dáva aj Benjamín. Po mesiacoch je lepok. Nemá na výber. Všetci sme už dosť unavení z nekončiaceho jedenia. Dojedáme len ja a Ondrík, aj to s ťažkosťou. Po 22:00 nás zdvorilo vyhadzujú, my pred pizzerkou ešte chvíľu rozdýchavame, dávame návleky, a vyrážame do zimy a do tmy.

 Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0020Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu16

Pokračujeme cez Brezno, odtiaľ nelegálne až do BB. Túto trasu som v opačnom smere už párkrát absolvoval. Na hlavnom ťahu je zákaz bicyklov, ktoré musia ísť po starej ceste cez dediny Nemecká, Brusno, Slovenská Ľupča. Táto trasa sa však omnoho viac kľukatie, sú tam kopce, je to na dlhšie, a preto to riskujeme po hlavnom ťahu. Áut je málo, dokonca nás obieha tesne pred Banskou Bystricou jedno policajné, no nič neriešia. Chytáme prvé krízy z únavy, veľmi túžime po káve, čo sa nám plní na all-night pumpe pri Brusne.

 Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0023Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu12
Smejeme sa zo zúfalstva cez slzy, ja dávam dnes už snáď pätnástu kávu: Neska z automatu, espresso, ice coffee, všetko bolo. Dokonca prvá káva dňa, ešte v Čiernej nad Tisou : flat white v tetrapaku! Lovely. Kávu dáva tuším aj Benjamín, ktorý kávu nepije. Wanda si v zúfalstve zasúva mobil pod helmu a do tichej noci vypeká hlasný trap, je to megasmiešne a megasuper. Asi tak sme na tom po 276 km. 

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0021

Napriek tomu ideme, aspoň pocitovo, veľmi rýchlo. Stále mierne dolu kopcom, popri Hrone, v bezvetrí. Podsvietenie na wahoo mám kvôli baterke vypnuté, no odhadom ideme tak 32+ (čo nás asi tiež drží pri vedomí).
Okolo polnoci prichádzame do Banskej Bystrice a dávame dlhšiu pauzu na pumpe. “Čím dlhšie v noci pauzujeme, tým menej musíme v tme jazdiť!”, smejeme sa, ale it’s funny only cos it’s true. Fakt sme tu asi hodinu, stokujeme na chodníku pred pumpou zmorení únavou. Prichádzajú prvé pochybnosti, či to dáme, ale je to najmä to zúfalstvo z vyčerpania. Točíme kávu, kolu, wc, jedlo - niekoľkokrát. Opäť kupujem minerálku ++ a prelievam do bidonu.

Niečo po jednej hodine ráno vyrážame smer Sliač, Budča. Tu si prvýkrát začínam naozaj uvedomovať, že ide do tuhého. Wanda veľmi spomaľuje, Ondrík tiež. Snažíme sa navzájom podporovať a ťahať, no nejde to, zakaždým spomaľujeme.
Wanda mi prvýkrát spomína, že sa v Žiari kvôli únave asi odpojí. Ja len dúfam, že s východom slnka opäť naberieme potrebnú energiu. Do dvoch hodín by sa malo začať brieždiť, každého sa snažím motivovať.
Pokračujeme po starej ceste smerom na Žiar, v jednom bode, niekde pri Hronskej Dúbrave, sa však zasekávame na starej ceste medzi Hronom a R1. Cesta zvláštne končí, z navigácie nie je nič jasné. Sledujeme okolie, ale postupne nám je jasné, že sa nevyhneme asi 300 m úseku po diaľnici. Fu. Ideme na to, dupeme po diaľnici snáď 45+. Hneď prvým exitom z nej schádzame, vďaka nočnému času nešlo počas nášho šprintu žiadne auto. Anyway, čo by to bol za cyklovýlet bez pobytu na diaľnici (true story).

Prichádzame do Žiaru, dávame krátku pauzu, konečne sa začína brieždiť.

Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu15 Wanda sa rozhoduje skúsiť to ďalej. Ďalšia pumpa: káva, kola, wc, voda a pokračujeme. Tempo je najprv fajn, avšak veľmi rýchlo sa opäť trháme už pri nízkej rýchlosti. Snažíme sa držať spolu, ale fakt to nejde. V tomto tempe prichádzam do krízy aj ja, ledva držím oči otvorené. Celý čas som očakával, že s príchodom nového dňa telo/hlava naberie energiu, opak je pravdou. Ide sa mi doposiaľ úplne najhoršie. Akoby si až teraz môj mozog uvedomil, čo robím a s príchodom svetla mi hovorí: “Si normálny? Čo to robíš? Prečo? Choď spať.”

Do Žarnovice to spolu nejako pretrpíme, Wanda sa však definitívne rozhoduje odpojiť. Odprevádzame ju na vlakovú stanicu, o hodinu jej ide vlak do BA. Benjamín, Ondrík a ja vyzeráme tiež zúfalo, oči ako po fláme, podliate krvou, lomcujú nami silné pochybnosti, či to dáme, ale evidentne nikto z nás nie je na tom ešte tak zle, aby to už teraz vzdal.
Máme za sebou asi 360 km, približne 150 ostáva do cieľa.

Lúčime sa s Wandou a ideme. Rozhodujeme sa trochu zdvihnúť tempo, aby nás to viac nabudilo. Ide sa celkom fajn, malé cesty, deň už reálne začína (je okolo 7 h).Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0025

Dohadujeme sa, že v Hronskom Beňadiku dáme v potravinách raňajky, avšak po príchode tam sme sklamaní, v nedeľu o 7 môžeme na také čosi zabudnúť. Na námestí aspoň krátka pauza a opäť smiech cez plač.Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu19

Pokračujeme smer Zlaté Moravce, tam raňajky určite!
Tu sa trasa začína nepríjemne zvlňovať. Cestou do Zlatých Moraviec ideme asi trikrát hore a hneď dole, cca 50-100 m stúpania, ale dosť nepríjemného charakteru, obzvlášť v tomto rozpoložení. Naozaj nemám rád takéto zvlnené roviny, je to ubíjajúce.

Okolo ôsmej sme v Zlatých Moravciach. Túžime po kaviarni, ale to je odvážne (a asi nereálne).
Nakupujeme teda v potravinách a raňajkujeme v autobusovej čakárni. Ja dávam raňajky najväčšie a teda najdlhšie, Ondríkovi už ku koncu padá hlava. Dávame ešte rýchlo záchod v krčme (totál plnka už pred 9 ráno, veľmi nemilá a rázna krčmárka, cigaretový dym a automaty) a vyrážame trpieť ďalej.
Túto cestu poznám, stará cesta do Nitry, až potiaľ je to extrémne zvlnené, hnusné, možno tak päťkrát hore, dole. Opäť začína pražiť slnko, na nevyspaté a unavené telo a kožu je ako lejzer. Ach. Fuj.
Ondrík mi ponúka žuvačku, najprv odmietam (obvykle žuvačky nežujem), potom mi napadne skúsiť to, a je to skvelý nápad. Veľmi to človeka nabudí, v rámci možností, samozrejme. Odporúčam aj Benjamínovi, aj on si mega pochvaľuje. Trochu ľutujem, že sme nekúpili tie kofeínové na pumpe v Banskej Bystrici, z ktorých sme sa smiali.

Nejako to ale dobojujeme, Ondrík v kopcoch mierne zaostáva, čakáme ho v Nitre dole pod zjazdom. Prechádzame centrom, neúspešne hľadáme kaviareň, pri výjazde z Nitry dávame pumpu. Koľká to už je? Vážne neviem. Kola, káva. Už nič nevládzeme jesť, nechceme. Banán nechcem vidieť aspoň mesiac.Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0014Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu13

Veľmi nešťastní zisťujeme, že do BA je to ešte 100 km. Čakali sme 80. Z juhozápadu sem ide búrka, v diaľke sa blýska. Ideme ďalej. Z Nitry hore posledný kopec, odtiaľ už len po rovine. Navrchu začína pršať, dávame bundy, ja aj Velotoze. Yes! Použil som KAŽDÝ artikel, ktorý so sebou nesiem! Trpíme rovinou ďalej. Niekde pred Sereďou sa musíme vracať po hnusnej panelovej ceste, navigácia nás doviedla k totálne zablatenému poľu, musíme to obísť inou trasou.
Strava route planner, you failed us again! Nevadí.

Po rovine ideme tesne za sebou, ťaháme sa, máme mierny protivietor. Všetci už tušíme, že to dáme, ale je to utrpenie. Teplo, vlhko, únava, rovina, škaredé cesty, veľa áut. Panelka pred Sencom. Prvýkrát v živote počujeme Ondríka hlasno nadávať, keď nás obieha auto naschvál len o pár cm. Priemerka v tomto úseku napriek všetkému solídna, ťaháme sa okolo 28-30 km/h. V Senci sme okolo druhej, na pumpe dávame poslednú pauzu. Môj malý brat má dnes narodeniny, zvažoval som ísť aj s chalanmi na punčovú tortu, ale už chceme byť všetci doma. Odtiaľto to už dáme aj keby čo! A tak sa aj deje. Posledných 24 km. Bernolákovo, Ivanka, Zlaté piesky, po Rožňavskej do centra.

Hotovo. Stakcin Cierna nad Tisou Bratislava nasupu.0026

Okolo 15:20 sme na námestí SNP pred krčmou. Čas cca 31,5 hod; ride time okolo 20:04 h.

Pocity? Vnútorná radosť, megaveľká. Gratulujeme si navzájom a ďakujeme.
Navonok sme však mdlí. Celé nám to dôjde až v najbližších dňoch.
Aj na prežitie radosti potrebuje človek energiu.

10/10 would recommend. O pár dní sa bavíme, čo ďalej.

Trasu jazdy nájdete tu.

Autor textu a farebných fotiek Dominik Suchý.
Autor čiernobielych fotiek Ondrej Urban.
Obaja sú členovia Kompot Wheelers CC.